Ako išla Waikiki na vandrovku do Ameriky

Autor: Kristína Kleinová | 19.8.2012 o 14:13 | (upravené 20.8.2012 o 0:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  104x

Ranný budík bol neúprosný. VSTÁVAJ už sú 3 hodiny ráno. Nasledoval klasický ranný scenár až na to, že vonku bola ešte noc. Zhrozenie sa odrazu v zrkadle, ranný delfíní ošplech studenou vodou, umytie zubov, ošatenie. Zabalila som kozmetiku do kufra a naposledy ho odvážila. Vážil anorektických a presne povolených 23 kíl. Snáď tá naša váha neklame. Rozlúčila som s mojimi štvornými potvorkami a ospalá som nasadla do auta. Mala som pocit, že je okolo polnoci. Vyštartovali sme. Nasledoval smutný pohľad na spiaci Senec a tichá rozlúčka. Tichá rozlúčka s Bratislavou. Viedeň.

LetímeLetímeKristína Kleinová

Oslepilo ma svetlo odletovej haly. Áno, už som hore. FACKA a náhle uvedomenie si, že dnes absolvujem 3 lety, uvidím 4 letiská a stovky strejndžerov. Elektronický check-in bol hračka s pomocou rodičov. Kufor odovzdadný. Najťažšia časť. Prekonať bariéru, kde už necestujúci nemohli. Nebola to len taká bariéra, bolo to oficiálne preberanie zodpovednosti za samú seba. Prijatie faktu, že mi umiera dectvo a ja som bola nútená ho vlastnoručne pochovať. Za bránou som sa otriasla a snažila si predstaviť, že sa vo mne zrodí niekto iný. Niekto koho budem musieť ešte spoznať a zistiť kto je a koľko dokáže.

Neletela som sama. Letela so mnou spolžiačka Kika, Ľubica z Bratislavy a Miro, ktorý ako som ešte netušila vždy najdlhšie vybavoval všetky letiskové kontroly. V lietadle sme síce všetci nesedeli spolu ale ja som vymákla miesto veďla Ľubice. Zasa som spoznala niekoho nového. Stihli sme okomentovať celú novú EMMU aj s jej obsahom alá Ako šťastne prežiť manželstvo, namaľuj sa do vody a stihni upiect koláč z rebarbory pre tvojih milovaných. Dobre neboli tam zrovna také články ale väčšina ženských časopisov je taká. Let prebehol rýchlo a bez problémov. Dokonca sme dostali sýte raňajky v podobe maffinu a zaželania pekného dňa od Austrian Airlines. To bola ešte stále tá nehektická časť.

Vystúpili sme z lietadla bolo 9:36. Lietadlo do Detroitu odlietalo o 10:40. Čo veď pohodičkaa máme čas. :D tak rýchlo utekajúcich Slovákov po letisku Charlesa de Gola ste ešte nevideli. Rýchlo tabuľa s odletmi. HĽADAJTE terminál E2. koľko ???E2. Zvládli sme to dostali sme sa k čekinu. Teta však akosi dlho skúmala naše pasy potom sa nás pýtala či nenesieme nejaké mimozemské predmety a s podozrivým pohadom nás pustila ďalej. K stolčeku s check-inom som sa dostala s Kikou a dychtivo som vyfľusla na francúzku can we sit together please ? :D. Vraj sa miesta určujú až pri Gatoch. No dobre teda ale upokojila ma výrokom že vraj nám moju požiadavku zakódovala do letenky. Koľko je ? 10:00. Čooo ? Rýchlo ku gatom.

Nasledovalo moje upokojovanie ostatných, že bez nás odletieť nemôžu, pretože už majú našu batožinu a podľa bezpečnosti nemôže lietadlo odísť bez majiteľa batožiny, ktorá sa v ňom nachádza. A do kelu veľká rada ku kontrole pasov a príručnej batožiny. Už 2hí krát chcú odomňa striptiz a to vyťahovanie opasku, notebuuku a foťaku. Samí zvrhlíci sú to na tých letiskách. Prešli sme! Dupot a smutné zistenie že náš gate sa nachádza až na úplnom konci haly. Udychčaný príchod. Posledná kontrola leteniek a samotný let do Detroitu. To be continued.

 

Letíme ;) Viedeň - Paríž

Mafina želajúca pekný deň

Obrázok pre Karin, tu máš ten Paríž no a skús si nájsť tú Ajfelofku !

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?